Príjem fyzickej osoby z prevodu obchodného podielu je zdaniteľným príjmom podľa zákona o dani z príjmov.
Zdaňuje sa ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, ak nejde o príjem zo závislej činnosti, podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Toto pravidlo sa uplatní pri prevode obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri prevode členských práv družstva.

Rozhodujúce je, že príjem sa zdaňuje v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k prevodu obchodného podielu.

Čo sa považuje za príjem z prevodu obchodného podielu?

Príjmom je hodnota, ktorú fyzická osoba získa ako protihodnotu za prevod obchodného podielu.
Ide najmä o kúpnu cenu dohodnutú v zmluve o prevode obchodného podielu alebo o iné peňažné či nepeňažné plnenie, ktoré nadobúdateľ poskytne prevodcovi.

Príjem sa posudzuje v hrubej výške, teda bez zohľadnenia výdavkov. Tie sa uplatňujú až pri výpočte základu dane.

Aké výdavky je možné pri tomto príjme uplatniť?

Zákon pripúšťa len úzko vymedzené výdavky.
Pri príjmoch z prevodu obchodného podielu sa za daňový výdavok považuje vklad do základného imania alebo obstarávacia cena obchodného podielu.

Tieto výdavky vyplývajú z § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov.
Iné náklady, napríklad poplatky, právne služby alebo iné súvisiace výdavky, zákon pri tomto type príjmu neumožňuje uplatniť.

Ako sa určuje výdavok pri darovaní alebo dedení obchodného podielu?

Ak fyzická osoba nadobudla obchodný podiel darovaním alebo dedením, výdavok sa určuje podľa hodnoty podielu v čase jeho nadobudnutia.

Postup vyplýva z § 8 ods. 5 v spojení s § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.
Rozhodujúca je hodnota určená v dedičskom konaní alebo hodnota stanovená znaleckým posudkom či iným relevantným ocenením pri darovaní.

Táto hodnota sa použije ako daňový výdavok pri výpočte základu dane.

Ako sa vypočíta základ dane z prevodu obchodného podielu?

Základ dane tvorí rozdiel medzi zdaniteľným príjmom a zákonom uznanými výdavkami.

Postup výpočtu je nasledovný:

1. určí sa príjem z prevodu obchodného podielu,
2. uplatní sa vklad alebo obstarávacia cena ako výdavok,
3. rozdiel predstavuje čiastkový základ dane podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Ak výdavky prevyšujú príjem, vzniknutú stratu nie je možné použiť na zníženie iných druhov príjmov.

Kedy vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Fyzická osoba je povinná podať daňové priznanie, ak dosiahla zdaniteľný príjem z prevodu obchodného podielu.

Tento príjem sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobudol prevod obchodného podielu účinnosť.

Zhrnutie

Prevod obchodného podielu vo vlastníctve fyzickej osoby zakladá povinnosť zdaniť dosiahnutý príjem ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov.

Pri správnom zdanení je rozhodujúce správne určenie výšky príjmu, uplatnenie iba zákonom prípustných výdavkov a zaradenie príjmu do správneho zdaňovacieho obdobia.

Každý prevod obchodného podielu je potrebné posudzovať samostatne podľa konkrétnych skutkových okolností.

Výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste

Zamestnancovi patrí stravné pri tuzemskej pracovnej ceste podľa dĺžky jej trvania. Pre časové pásmo 5 až 12 hodín je výška stravného stanovená na 9,30 €. Táto suma predstavuje zároveň hornú hranicu, z ktorej sa vypočítava maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie.

Príspevok na stravovanie zo strany zamestnávateľa

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnanca formou stravných lístkov alebo prostredníctvom stravovacej karty, je povinný prispievať najmenej 55 % z hodnoty stravného. Pri sume 9,30 € to predstavuje:

• príspevok zamestnávateľa: 5,115 € (55 %),
• príspevok zamestnanca: 4,185 € (45 %).

Maximálna výška príspevku zamestnávateľa 5,115 € na jeden pracovný deň platí rovnako aj v prípade stravovania zabezpečeného vo vlastných alebo v zmluvne dohodnutých stravovacích zariadeniach.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na poskytovaní finančného príspevku na stravovanie namiesto stravných lístkov alebo stravovacej karty. Aj v tomto prípade je maximálna výška príspevku zamestnávateľa stanovená na 5,115 € na jeden pracovný deň.

Nárok na príspevok na stravovanie

Nárok na príspevok na stravovanie má zamestnanec, ktorý odpracuje viac ako 4 hodiny z ustanoveného pracovného času v daný pracovný deň.

Prípady, kedy nárok na príspevok nevzniká

Príspevok na stravovanie zamestnancovi nepatrí v prípadoch, ak:

• je dočasne práceneschopný (PN) alebo čerpá ošetrovné (OČR),
• čerpá dovolenku,
• vykonáva prácu mimo pracovného pomeru, napríklad na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce.

Zo všeobecného názoru Daňových orgánov prezentovaných v správnych súdnych konaniach vyplýva, že daňový orgán zastáva názor, že: „Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti nie je rozhodnutím vo veci samej, nakoľko sa ním neukladajú žiadne povinnosti ani sa ním nepriznávajú práva. Toto oznámenie má len deklaratórny charakter, nakoľko potvrdzuje existujúci skutkový stav, týkajúci sa plnenia povinností daňového subjektu voči finančnej správe a na základe toho ako si daňový subjekt svoje daňové povinnosti plnil, mu je určený príslušný index daňovej spoľahlivosti. Index daňovej spoľahlivosti nie je sankciou, nakoľko neukladá daňovým subjektom žiadnu povinnosť, pretože len konštatuje, ako sa konkrétny daňový subjekt voči finančnej správe v určitom sledovanom období správal, t. j. či si plnil alebo neplnil povinnosti, resp. si plnil povinnosti len čiastočne, a teda mu z neho nevyplýva žiaden postih, či už vo forme sankcie alebo vykonania povinnosti.“ (Krajský súd v Bratislave 7Sa/66/2022 a obdobne KS BA 6S/138/2022; KS Trenčín 11S/209/2019; KS Trenčín13S/80/2022)

Podľa tohto výkladu samotný index nepredstavuje sankciu, keďže z neho daňovému subjektu údajne nevyplývajú nové záväzky či obmedzenia.

Tento formálny prístup je však spochybniteľný. Z obsahu oznámenia, ktorým je určený index daňovej spoľahlivosti ako „menej spoľahlivý“ jasne vyplýva, že s pridelením nižšieho indexu sa viažu konkrétne právne dôsledky, a to obmedzenia prístupu k benefitom a zaradenie do zoznamu menej spoľahlivých subjektov. Tieto dôsledky nemožno považovať za neutrálne, ide o reálny zásah do právneho postavenia daňového subjektu.

Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti teda nemožno brať iba ako formálne potvrdenie existujúceho skutkového stavu, jeho povaha nie je striktne deklaratórna. Takýto výklad je možné označiť za formalistický.

Zo systematiky zákona č. 563/2009 Z. z. nevyplýva priamo, že oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti je sankcia. Uvedené možno považovať za logické, nakoľko v prípade potvrdenia statusu vysoko spoľahlivého daňového subjektu nedochádza k žiadnemu zásahu do práv jednotlivca.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR aj také akty, ktoré na nie sú rozhodnutiami vo veci samej alebo sú procesnými rozhodnutiami, môžu mať hmotnoprávne účinky, najmä ak obmedzujú niektoré právo daňového subjektu. Rovnakú logiku možno aplikovať aj na oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti, ktoré svojou povahou zasahuje do podnikateľskej činnosti podnikateľov.

Zverejnenie v „zozname hanby“ nesie so sebou vysoké reputačné riziko.

Je Index (nepriznaný) sankčný nástroj?

Zákon výslovne neuvádza, že index daňovej spoľahlivosti je sankciou. Napriek tomu jeho funkcia podľa nášho názoru spĺňa znaky osobitného sankčného nástroja, dochádza k odopretiu práv a znevýhodneniu subjektu na základe kritérií určených vyhláškou Ministerstva financií SR č. 544/2021 Z. z.

Tento nástroj má síce len dočasný vplyv na postavenie subjektu v daňovom systéme, avšak historicky udelený nižší index daňovej spoľahlivosti ostáva zaevidovaný, nie len v registri správcu dane ale aj v evidencii spracovávateľov informácií o podnikateľoch dostupných vo verejných registroch.

Korelácia a kauzalita medzi rozhodnutím daňového úradu a indexom daňovej spoľahlivosti

Kľúčovým aspektom je vzťah medzi rozhodnutiami daňového orgánu ( vyrubovacieho konania) a samotným indexom. Tento vzťah nie je len formálny. Z dokumentov Finančného riaditeľstva SR, podľa ktorých sa prideľujú body pre určenie indexu vyplýva, že práve tieto rozhodnutia priamo ovplyvňujú počet pridelených bodov.

Podľa nášho názoru medzi rozhodnutím správcu dane vo vyrubovacom konaní (daňovej kontrole) existujú dva vzťahy, a to:

• Korelačný vzťah – rozhodnutia a index sa vyskytujú spoločne,
• Kauzálny vzťah – rozhodnutia spôsobujú zmenu indexu.

Korelácia nie je často vyskytujúci sa jav, najmä nie v právnych vzťahoch. Korelácia je vzťah medzi dvomi udalosťami, ktoré sa spolu často objavujú. Ak sa deje jedna udalosť, tak sa často deje aj druhá.

V práve sa pojem korelácia najčastejšie používa v kontexte štatistickej analýzy pri zisťovaní vzťahu medzi rôznymi právnymi skutočnosťami. Nejde o priamy právny termín s definovanou normatívnou silou, ale skôr o analytický nástroj, ktorý môže pomôcť pri interpretácii a aplikácii práva.

Korelácia je štatistická miera, ktorá vyjadruje vzťah medzi dvoma alebo viacerými premennými a ukazuje, do akej miery zmeny jednej premennej súvisia so zmenami druhej premennej.

V nadväznosti na uvedené je rozhodnutie správcu dane (napríklad vo vyrubovacom konaní) a oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti vo vzťahu korelácie nakoľko ide o dve navonok nezávislé a oddeliteľné činnosti správcu dane, ktoré sú navzájom prepojené tým, že jedným z kritérií pri určovaní indexu daňovej spoľahlivosti sú rozhodnutia správcu dane.

V tomto ohľade je nevyhnutné spomenúť, že z korelácie vyplýva samotné prideľovanie bodov pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti. Čím vyšší „dorub“ (rozdiel dane určený správcom dane) na dani tým vyšší počet bodov pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti.

Kauzalita je zasa vzťah medzi dvomi udalosťami, ktoré sa spolu vyskytujú a ktorých spoločný výskyt nie je náhodný – teda jedna z udalostí spôsobuje druhú udalosť. Jeden jav sa označuje ako príčina a druhý jav sa nazýva následok. Príčina spôsobuje následok.

V tomto ohľade je pridelenie bodov indexu v príčinnej súvislosti s rozhodnutiami daňového orgánu.

V zmysle § 1 písm. d) Vyhlášky MF je jedným z kritérií určujúce index daňovej spoľahlivosti plnenie povinnosti uviesť daň v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní v správnej výške.

V zmysle dokumentu vypracovaného Finančným riaditeľstvom, ktorý je označený ako „Detail KR11 Nálezy z kontrol – DÚ“ (ďalej len „Detail KR11“) sa určujú detaily pre posudzovanie kritéria indexu daňovej spoľahlivosti v zmysle §1 písm. d) Vyhlášky MF.

Ďalej podľa Detailu KR11 Pod nálezom z kontroly je potrebné rozumieť rozdiel medzi sumou dane/nadmerného odpočtu/straty zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní resp. v skrátenom vyrubovacom konaní prípadne sumou zistenou odvolacím orgánom v odvolacom konaní (v prípade, ak odvolací orgán zmení rozhodnutie z vyrubovacieho konania) a poslednou známou hodnotou.  

V zmysle Detailu KR11 je hodnotenie kritéria vstupujúce do výpočtu indexu daňovej spoľahlivosti a počet pridelených bodov v príčinnej súvislosti s rozhodnutím daňového orgánu

Predbežná právna otázka a proporcionalita

Vzhľadom na už uvedené je nevyhnutné, aby pred samotným vydaním oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti bola posúdená zákonnosť predchádzajúcich rozhodnutí daňového orgánu. Tieto rozhodnutia predstavujú predbežnú právnu otázku, ktorú podľa nášho názoru môže posúdiť len súd a nie správny orgán.

Podľa nášho názoru je povinnosťou správcu dane uplatniť test proporcionality, teda posúdiť, či následky zníženého indexu zodpovedajú cieľu sledovanému zákonom.

Zavedenie indexu daňovej spoľahlivosti bolo odôvodnené ako motivačný nástroj. V praxi však môže nadobudnúť charakter represívneho opatrenia s reálnymi dopadmi na podnikateľské prostredie.

Súčasný prístup, ktorý oznámenie vníma len ako deklaratórny akt, ignoruje faktické právne účinky a obchádza potrebu posúdenia proporcionality či zákonnosti predchádzajúcich krokov správcu dane.

Opakované rozhodnutie správcu dane

Za opakované rozhodnutie správcu dane je možné považovať, každé rozhodnutie, ktoré bolo vydané po zrušení rozhodnutia správnym súdom

Porušenie zásady „ne bis in idem“

Zásada „ne bis in idem“ (nie dvakrát v tej istej veci) je základnou zásadou procesného práva a znamená, že o tej istej veci nemožno rozhodnúť znova.

Pri posudzovaní aplikácie zásady „ne bis in idem“ je potrebné vychádzať z podmietok vecnej súvislosti. Teda to kedy bolo rozhodnutie, ktoré bolo vstupným kritériom pre pridelenie bodov vydané, ale je nevyhnutné skúmať právny základ na základe ktorého bolo predmetné rozhodnutie vydané.

Do času kým boli správnymi súdmi vyslovené rozsudky, ktorými boli zrušené rozhodnutia daňových orgánov, ostávajú tieto právoplatné. V čase od potvrdenia rozhodnutia odvolacím daňovým orgánom až do zrušenia rozhodnutia súdom sú rozhodnutia správcu dane právoplatné a ovplyvňujú index daňovej spoľahlivosti, t.j daňovému subjektu mohol byť už raz udelený nižší index na základe skoršieho zrušeného rozhodnutia.

Opakované určenie indexu daňovej spoľahlivosti na na tom istom právnom základe, iba novším rozhodnutím z dôvodu zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia je podľa nášho názoru jasným porušením zásady „ne bis in idem“, pretože sa odvíja od rozhodnutia daňového orgánu na tom istom právnom základe na ktorom už raz bol daňovému subjektu znížený index daňovej spoľahlivosti.

Na okraj uvedieme, že toto považujeme aj za porušenie princípu právnej istoty, keďže daňový subjekt je opakovane poznačený nižším indexom daňovej spoľahlivosti.

Nemožnosť využitia benefitov a zvýhodnení, ku ktorým má prístup spoľahlivý alebo vysoko spoľahlivý daňovník je iba jednou z opakovaných perzekúcii. Väčší negatívny dopad na daňový subjekt spočíva v reputačnom riziku vyplývajúcom z opakovaného uvedenia daňového subjektu vo verejnom zozname nespoľahlivých daňovníkov, ktorý zverejňuje finančná správa na svojej webovej stránke.

Ohľadne posudzovania zásady „ne bis in idem“ poukazujeme aj na názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky: „ V prípade, že správne rozhodnutie v dôsledku zrušenia zrušujúceho rozsudku správneho súdu obživne (i), pričom ale na podklade takto zrušeného zrušujúceho rozsudku správneho súdu už bolo vydané nové správne rozhodnutie (ii), správny súd musí, a to aj mimo žalobných či kasačných bodov, vždy prihliadať na existenciu prekážky založenej rešpektom k princípu ne bis in idem, a neskoršie vydané správne rozhodnutie v tej istej veci musí v princípe zrušiť bez vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému orgánu verejnej správy, a to bez ohľadu na to, že porušenie tohto princípu bolo prípadne mimo vplyvu žalovaného. Vždy je však potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti rozhodovanej veci tak, aby boli šetrené a vzájomne vyvažované princípy právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere.” (Najvyšší správny súd SR – R 21/2022).

Uvedené rozhodnutie treba podľa nášho názoru aplikovať aj na prípady opakovane prideleného nižšieho indexu daňovej spoľahlivosti prideleného striktne len na základe nového rozhodnutia správcu dane po tom čo predchádzajúce zrušil správny súd. Hoci oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti nie je rozhodnutím vo veci samej , ide o taký formálny prejav daňového orgánu, ktorý má hmotnoprávne účinky. A pokiaľ tieto hmotnoprávne účinky nastali už v minulosti a na tom istom skutkovom základe je nevyhnutné nový formálny prejav akým je oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti, zrušiť.

Ročné zúčtovanie dane môže požiadať len ten zamestnanec, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov.

O ročné zúčtovanie dane za rok 2024 môže požiadať zamestnanec, ktorý spĺňa niektorú z nasledujúcich podmienok:

• V danom roku mal príjmy iba zo závislej činnosti, či už zo zamestnania alebo z dohody o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru, podľa § 5 zákona o dani z príjmov.
• Poberal príjmy len zo slovenských zdrojov.
• Mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ale neuplatnil si postup, ktorý by umožnil vrátenie tejto zrážkovej dane podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.
• Nebol povinný podať daňové priznanie, čo znamená, že nemal žiadne iné príjmy (napr. z prenájmu nehnuteľnosti).
• Nemusel upravovať svoj základ dane v súvislosti s porušením podmienok pre starobné či doplnkové dôchodkové sporenie, ak si uplatnil odpočet nezdaniteľnej časti základu dane v súvislosti s týmito spormi.

Ak zamestnanec spĺňa podmienky, zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie dane, ale iba na základe písomnej žiadosti, ktorú zamestnanec podá na predpísanom formulári. Tento formulár určuje Finančná správa Slovenskej republiky a je možné si ho stiahnuť z ich webovej stránky.

editovateľný formulár – Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania dane zamestnanca

Termín do kedy požiadať o vykonanie ročného zúčtovania

Zamestnanec musí najneskôr do 15. februára (ak pripadne termín na víkend tak najbližší pracovný deň) predložiť zamestnávateľovi vyplnenú a podpísanú žiadosť o ročné zúčtovanie dane. K žiadosti je potrebné priložiť všetky potrebné doklady na vykonanie zúčtovania, ako sú potvrdenia o príjmoch od iných zamestnávateľov, rodné listy detí, potvrdenia o návšteve školy, sobášny list a iné relevantné dokumenty.

Ak mal zamestnanec v danom roku viacero zamestnávateľov, môže o ročné zúčtovanie požiadať ktoréhokoľvek z nich, u ktorého počas roka pracoval. Ak počas roka neuplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, zamestnávateľ, ktorého požiada o zúčtovanie, tieto nároky zohľadní spätne, ak zamestnanec preukáže, že na ne mal nárok.

Zamestnanec, ktorý mal viacero zamestnávateľov, bude musieť predložiť potvrdenia o zdaniteľnej mzde za daný rok od všetkých zamestnávateľov (t.j. „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z.“).

Ak zamestnanec nepožiada o zúčtovanie do 15. februára alebo nepredloží všetky potrebné doklady včas, zamestnávateľ nebude môcť vykonať ročné zúčtovanie a zamestnanec bude povinný podať daňové priznanie sám.

• množstvo zakúpených PHM
• dátum jazdy
• miesto začiatku jazdy
• miesto ukončenia jazdy
• počet najazdených kilometrov
• účel jazdy
• meno vodiča

Pre pohodlnú evidenciu sme pre vás pripravili vzory knihy jázd v tabuľkách programu Excel.

Prvý variant je určený na vypĺňanie v elektronickej podobe,  tabuľka má užšie riadky a vďaka preddefinovaným vzorcom sama prepočítava spotrebu, počet ubehnutých kilometrov v jednom zázname a robí celkovú rekapituláciu. Kniha jázd je určená vždy vozidlu, aj v prípadoch kedy sa vo vozidle striedajú viacerí šoféri. Na dosiahnutie správneho prepočtu je potrebné vymazať vzorec v stĺpci C z nasledujúceho riadka za posledným záznamom. Výhodou elektronickej formy je automatický výsledok hodnôt.

Druhý variant je vzor tabuľky určený na vytlačenie a vpisovanie údajov, tabuľka má širšie riadky. Tak isto platí, že dokument je určený výhradne pre jedno vozidlo. Výhodou papierovej formy je možnosť vpisovania údajov bezprostredne po ukončení jazdy.

Správne vyplnená kniha jázd

vzorový dokument na prevzatie určený na vypĺňanie v elektronickej podobe stiahnuť tu

vzorový dokument na prevzatie určený na vypĺňanie v písomnej podobe stiahnuť tu

V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať.